Turistika

História Zemplínskej šíravy Overené

0 / 5

Budovanie Zemplínskej šíravy

Úvahy o potrebe vybudovať retenčnú nádrž v oblasti Východoslovenskej nížiny sa objavili už pred 2. sv. vojnou. Názov vodnej nádrž počas výstavby bol najčastejšie „Vodná nádrž pod Vihorlatom“ od polovice 60. rokov sa najčastejšie používalo pomenovanie „Podvihorlatská nádrž“. Vodná nádrž mala byť vybudovaná v priestore zníženiny, vymedzeným okresným sídlom Michalovce a obcami Veľké a Malé Zalužice, Lúčky, Hnojné, Jovsa, Kusín, Klokočov, Kaluža a Vinné, jej odhadovaný objem predstavoval 450 miliónov m3 vody.

Keďže budovanie vodnej nádrže malo čiastočne zasiahnuť a do katastrálneho územia viacerých okolitých sídel, kompetentní museli presvedčiť dotknutých obyvateľov, aby opustili svoje domovy, hospodárstva a odišli bývať inam. Uvedený problém musela riešiť až pražská vláda . Išlo o vysťahovanie ľudí zo 133 domov, premiestnené boli 3 školy a zrušili sa 3 lomy a zbúrať sa museli viaceré kaplnky pri známom grécko-katolíckom pútnickom chráme v Klokočove.

Prípravné práce na výstavbe vodnej nádrže sa rozbehli v apríli 1962, samotná stavebná činnosť začala o mesiac neskôr. V júli sa začalo  sypanie juhozápadnej hrádze s bezpečnostným prepadom, následne sa rozbehla výstavba  niekoľkokilometrového prívodného kanála od rozdeľovacieho objektu pri Petrovciach na Laborcom. Ako posledný objekt bol v máji 1966 ukončený výpustný kanál do Laborca.  Vodná nádrž bola slávnostne odovzdaná o užívania 12.8.1966. Vodná plocha zaberala 33 km2, dĺžka nádrže 17,5 km, maximálna hĺbka dosahovala 13 m a priemerná hĺbka 3,5 m.

„Podvihorlatská vodná nádrž“ mala predovšetkým zachytávať prívalové vody Laborca a Čiernej vody, resp. znižovať hladinu storočnej povodňovej vlny, išlo tiež o zdroj vody na zavlažovanie cca 85 000 ha poľnohospodárskej pôdy a o rezervoár, ktorý mal zabezpečovať dostatok vody v Laborci, využívanej na chladenie vojanskej tepelnej elektrárne.

Časom sa nádrž začala zarybňovať a využívať aj na športovo – rekreačné účely.

História turizmu a cestovného ruchu na Zemplínskej šírave

V máji 1966 vybudovali pri nádrži prvé 2 montované chaty s kapacitou 100 ľudí. Zamýšľaný športovo – rekreačný areál mal pritom slúžiť ako východiskový bod pre výlety do okolia. S nástupom  slnečných dní v júni 1966 prišli k vode tisícky turistov a objavili sa i prvé stany.

V júli 1966 sa objavila aj prvá loď Vihorlat a jej prevoz bol pre ľudí doslova atrakciou, výletné plavby trvali 45 minút. K dispozícii bol aj rybársky čln, ktorý sa volal Zemplín.

Podľa hodnotiacej správy z roku 1966 sa vodná nádrž zaradila medzi rekreačné oblasti celoslovenského významu. Za najväčšie a najperspektívnejšie stredisko bola označená Hôrka. V tomto stredisku sa vybudovali odstavné plochy pre autá a sociálne zariadenia, fungovala požičovňa člnkov a športového náradia a zakúpila sa aj výletná loď. V ostatných rekreačných zónach chýbala základná vybavenosť.

Podľa dostupných údajov bolo v prvej polovici 80. rokov najnavštevovanejším miestom rekreácie stredisko Hôrka, potom nasledovali strediská Medvedia hora, Paľkov, Kamenec a Biela hora, medzi obľúbené oblasti patrilo tiež Vinianske jazero. Celková návštevnosť vodnej nádrže v roku 1985 predstavovala 737 000 ľudí.

 

Referencie a poloha v google mapách

Referencie a poloha v google mapách

Referencie a poloha v google mapách

Poslať nové hodnotenie

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Máte nápad ? Chcete publikovať na stránke ? Privítame fotografie, typy na podujatia, turistiku, ubytovanie, stravovanie, nakupovanie atď ...